Popis územia
Orografický celok Malá Fatra sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska. Spadá do podprovincie karpatských pohorí a v rámci nich do Západných Karpát. V oblasti Strečnianskeho priesmyku, ktorý je dlhý takmer 7 kilometrov je rozdelený na dve časti riekou Váh. Juhozápadným smerom leží nižšia, Lúčanská Fatra s najvyšším vrchom – Veľká Lúka (1475,5 m n.m.). Severovýchodne od spomínaného priesmyku je vyššia, Krivánska Fatra.
Pohľad na NP Malá Fatra zo severu
Jej najvyšším vrchom je Veľký Fatranský Kriváň (1708,7 m n.m.). Povrch pohoria je značne členitý, s mnohými hlbokými tiesňavami a bralnatými útvarmi. Tieto sú príznačné najmä pre severné úbočia. Najvýraznejšími tiesňavami sú Dolné, Nové a Horné diery, situované v oblasti Rozsutcov. Ďalej sú to rovnomenné Tiesňavy, vytvárajúce neopakovateľnú kulisu vstupnej brány do Vrátnej doliny. Podstatne menšie a takmer neznáme kaňony sa nachádzajú v záveroch viacerých menších dolín tohto pohoria. Také sú okrem iných aj v Kurskej a Belskej, ale tiež v južne ležiacej Šútovskej doline. V posledne menovanej je takáto tiesňava príznačne pomenovaná a nesie miestne pomenovanie „Tesnô“. Bočné hrebene na severnej strane pohoria sú strmo stúpajúce, s množstvom väčších či menších skalných komplexov. Príkladom takéhoto krajinného obrazu je oblasť severných svahov Malého Kriváňa (1670,9 m n.m.), zvažujúcich sa do záveru Belskej doliny. Južné svahy sú miernejšie. Centrálny hrebeň je pomerne úzky. Len v oblasti väčších sediel má rozložitejší charakter. Ide o Snilovské sedlo (1524 m n.m.), sedlo Bublen (1510 m n.m.) a sedlo Priehyb (1462,1 m n.m.). Priemerná nadmorská výška hrebeňa sa pohybuje okolo 1500 metrov nad morom. Okrem ďalších, aj táto skutočnosť podmieňuje jeho hôľny, nelesný charakter. Dĺžka hrebeňa v smere východ – západ dosahuje približne 26 km. Hrebeň nemá celistvý ráz.
Oravská časť NP Malá Fatra v oblasti Zázrivskej doliny
Na východe je od neho odčlenený celok Hrčovej Kečky (1226 m n.m.) a Lysice (1214,3 m n.m.). Od centrálnej časti ho oddeľuje riečka Zázrivka. Krivánska Malá Fatra nie je plošne rozsiahlym územím, o čom svedčí aj najväčšia dosahovaná šírka – cca 12 km. Rozpätie nadmorských výšok kolíše medzi 358 metrami na sútoku Hradského potoka s riekou Váh až 1708,7 metrami na najvyššom vrchu – Veľkom Fatranskom Kriváni. Národný park Malá Fatra je po Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách a Oravských Beskydách štvrtým najvyšším pohorím Slovenska. Územie je husto popretkávané sieťou horských potokov a menších riečok, ktorých prameniská sa neraz nachádzajú v nadmorských výškach okolo 1000 metrov nad morom, ba aj vyššie. Zmienené toky vytvárajú vhodné stanovištné podmienky pre rozmanité druhy rastlín a živočíchov. Okrem toho sa však vo výraznej miere podieľajú na formovaní krajiny, čo možno dobre pozorovať na lokalitách akými sú Diery, Tiesňavy, ale tiež na meandrujúcej Varínke. Celá riečna sieť národného parku spadá do povodia Váhu. Váh je zároveň tiež najväčšou riekou v okolí. O niečo menšou je rieka Orava, odvodňujúca východnú časť pohoria. Doteraz patrí k najčistejším tokom Slovenska. Na kvalitu vody poukazuje výskyt vzácnych druhov živočíchov. Väčšími, relatívne čistými podhorskými riečkami sú Varínka a Zázrivka. Varínka je väčšou z nich. Pramení v oblasti Vrátnej doliny, kde sa do nej vlieva Stohový potok, pretekajúci cez osadu Štefanová. Ústia do nej všetky dolinové potoky severného predhoria Malej Fatry. Do Váhu sa vlieva poniže obce Varín. Riečka Zázrivka tečie na východe územia pomerne hlbokou Zázrivskou dolinou. Ústí do rieky Orava pri obci Párnica.