Pach jeleňa

Je september. Horou sa nesie príznačný pach jelenej ruje. Väčšina ľudí ho nepozná, no poľovníci naň netrpezlivo čakajú celý rok. Keď nadíde čas, plížia sa za svojou vysnenou korisťou, prípadne ju vyčkávajú na niektorom z početných posedov. Strelecké pravidlo vraví, že pri stláčaní spúšte treba byť rozvážny a zatajiť dych. No skúste to, keď vami lomcuje poľovnícka triaška, alebo niečo iné? Padne rana, jeleň značí! Avšak nejako zvláštne, nie podľa očakávania! Ani po sto metroch neklesá, naopak, stráca sa v prítmí starého lesa. Nádeje na vytúženú trofej postupne miznú. Po neúspešnej dohľadávke (ak sa vôbec uskutočnila) sa rozplynuli úplne. Jeleň je stratený …

Ani sa nenazdáme a lesom sa opäť šíri pach jeleňa. Tento krát má ale zvláštnu vôňu, s nepríjemnou príchuťou smrti. Hnijúce mäso cítiť doďaleka. Kráľ fatranského lesa končí tam, odkiaľ pochádza. Porazený, s dierou v boku … Príroda nedokázala ovplyvniť okamih, keď lovec stláčal gravírovanú spúšť svojej zbrane. Už iba upratala, aby nikdy nenašiel dôkaz, ktorý po ňom zostal jedného septembrového dňa. Pre medvede to bola nečakaná a bohatá hostina. Niet divu, že trvala krátko. Po týždni bolo upratané, definitívne. Na miestach dávno nič nenasvedčuje príbehu, ktorý sa skutočne stal. Poznajú ho iba spokojné medvede a človek, ktorý v tomto na prvý pohľad nerovnom boji prehral na celej čiare. Miesto na stene medzi trofejami ostáva rovnako prázdne, ako miesto skonu štrnásťtoráka.

Toto nie je obeť veľkých šeliem, alebo áno?

Inštalácia fotopasce

Úspešná dohľadávka ...