Fatra
V poradí druhá dospelá medvedica odchytená pre výskumné účely v Malej Fatre. Ako už bolo naznačené v úvode, monitorovanie pohybu bolo krátke a údaje nie sú preto použiteľné pre účely analýzy domovského okrsku či sezónneho využívania habitatov (s výnimkou hibernácie). Napriek tomu boli získané niektoré zaujímavosti zo života medveďov.
Medvedica Fatra po odchyte
Pár týždňov po tom, ako Fatra zhodila telemetrický obojok bola snaha toto zariadenie v teréne dohľadať. GPS súradnice naznačovali jeho lokalizáciu vo veľmi ťažkom, lezeckom teréne. Potvrdila to i prax. Dohľadávanie, ktorého posledná fáza pozostávala v zlanení do úzkej skalnej rokliny nedopadlo úspešne. Bol však objavený brloh, kde v čase dohľadávky medvedica ležala. Pri tomto neočakávanom stretnutí na vzdialenosť 6 - 8 metrov reagovala samica útekom, pričom však do poslednej chvíle vyčkávala, či bude jej sezónny úkryt zo strany človeka odhalený. Aj táto skúsenosť potvrdzuje niektoré naše doterajšie poznatky. Medveď môže napriek jemu evidentne známej tesnej blízkosti človeka čakať z nášho pohľadu až nepochopiteľne dlho v zatajení. Zaujímavosťou je, že samica bola v brlohu už v októbri za relatívne dobrého počasia (bez zrážok a výraznejšieho ochladenia), čo opäť potvrdilo niektoré skúsenosti z terénu o využívaní úkrytov mimo hibernácie. Ako sme však zistili nasledujúci rok, nešlo o zimný brloh tohto zvieraťa. Dôvody mohli byť rôzne - vyrušenie zvieraťa a prezradenie skalnej dutiny, ale i značná vlhkosť v jaskyni, čo nie je pre zimujúceho medveďa určite ideály stav.
Prístup k lokalite nie je jednoduchý, pod chvíľou zameriavame lokáciu obojka ... V hmlistom a daždivom čase preverujeme jeden z dávnejšie známych brlohov.
Terén je komplikovaný, bez lana to nepôjde ... Tu ešte nevieme, že Fatra je len 6 - 8 m pod Tomášom zaveseným na lane. Neútočí ale uniká jedinou možnou prístupovou cestou, terasou vľavo. Ak by sme prichádzali odtiaľ, nedopadlo by to dobre, medvedica nemala inú možnosť úniku, i preto sme volili prístup z hora po lane. Keď po terase prichádzame po roku držiac sa rukami - zubami, nechápeme, ako tu dokáže 130 kg medveď prebehnúť bez akéhokoľvek zaváhania ...
Opätovný pokus nájsť stratený obojok - boj s kosodrevinou
Brloh ukrytý v závere žľabu, čaká tam prekvapenie? Nečaká ..., všetko naznačuje na to, že tu Fatra nezimovala, hoci stará výstelka z trávy prezrádza záujem medveďov o túto dutinu. Do blízkosti podobných dier však v rámci bezpečnosti neodporúčam liezť ...
Po neúspechu cestou späť nastavujeme fotopascu pri neďalekom medveďom strome. Po čase má úspech ...
V roku 2013 sme obojok hľadali opätovne v júli a začiatkom septembra. Druhý pokus bol konečne úspešný. Viac ako 5 hodín hľadania na malej, ale zato mimoriadne členitej ploche bolo nie len náročných, ale i poučných. Medvede sa vedia bežne dostať do extrémne ťažkých terénov, kde by ich väčšina z ľudí ani omylom nečakala. Oojok sa našiel len vďaka aktívnemu VHF vysielaču na skalnom rebre v kosodrevine. Niekoľko desiatok metrov od miesta nálezu bol situovaný ukážkový zimný brloh hlboký 3,5 metra, kde Fatra prečkala do jari. Hoci sme ju nemali pod pravidelným dohľadom GPS telemetrie, i tak sme zistili, že priviedla na svet mláďa. Prezradila to jedna z fotopascí používaných na cielený výskum značkovacej aktivity medveďov. Tu, pri jednom z 200 nám známych "medvedích" stromov bola Fatra 1.10. 2013 nasnímaná so svojim potomkom.
Cestou v neprístupnom teréne nachádzame pravdepodobne zimný brloh Fatry. Skalná dutina má hĺbku 3,5 m, je suchá a po stenách skaly je zachytené množstvo medvedej srsti. Tento brloh bude určite predmetom ďalšieho skúmania života medveďov v NP Malá Fatra ... Na tretí pokus po niekoľkohodinovej tortúre máme to, čo sme hľadali. Bez skúseností kolegov z NLC by sa to celkom určite nepodarilo. Ale napokon, bez našej dlhodobej spolupráce by nebola ani telemetria medveďov v Malej Fatre ...
Foto: T. Flajs, M. Slamka, M. Kalaš